Oheň pomaly dohorieval a nočná rosa padala na okolitú lúku. Najvyšší čas uložiť gitaru ku spánku, pritiahnuť sa bližšie k táboráku a ruky si ohriať nad horúcou pahrebou. Čas ponoriť sa do spomienok, do dôb dávno minulých, keď ako udatní bojovníci, kúzelníci a bystrozrakí lovci križovali krajinu, pátrali po nesmiernych pokladoch, zachraňovali stratené princezné a zabíjali kruté monštrá. Všadeprítomná tma sa zavlnila, akoby chcela privolať k ohňu mládež, ktorá na lúke naháňala svätojánske mušky. Aj tí by si mali vypočuť príbehy svojich rodičov. Aj oni by mali vedieť, ako sa raz hral Dračák.
Čo to ten Dračák je?
Dračák (existuje aj iné, no menej pekné pomenovanie Dráčko) je skrátený výraz pre Dračí Doupě. Hra, ktorá sa pred nejakými tridsiatimi rokmi stala v Čechách aj na Slovensku fenoménom, a kvôli ktorej sa vtedajšie skupinky mladých zatvárali do svojich kutíc a brlohov, prihlasovali sa do centier voľného času, nosili si svoje ošúchané pravidlá v batohoch na turistické zrazy, len aby mohli zažiť tie najneuveriteľnejšie dobrodružstvá. Hra, ktorá sa nehrala, ale prežívala. A základný princíp bol nadmieru jednoduchý. Skupina sa rozdelila na hráčov a rozprávača, ktorého volali PJ (pán jaskyne). Ten vymyslel príbeh, zobral si na pomoc pravidlá, ktoré ho inštuovali, ako vytvoriť rozličné výzvy do deja; ako by mal prebiehať boj a podobne. Ostatní si tiež otvorili príručky, no iba preto, aby si spravili postavy. Okrem mena mu vybrali rasu, povolanie, nahádzali mu (doslova) nejaké tie vlastnosti a hor sa do príbehu. V tom „nahádzaní“ si pomohli kockami. Tie sa stali aj základom pre určenie úspechu, či neúspechu činnosti v hre.
Prečo Dračí Hlídka? Nestačí Dračí Doupě?
Nestačí. Dračák prešiel množstvom zmien. Vznikali nové verzie (posledná bola verzia 1,6), vzniklo Dračí Doupě + (ktoré sa ale príliš neujalo, nakoľko tam bolo veľa tabuliek a ešte viac počítania). Dokonca pred pár rokmi prišlo na trh Dračí Doupě II. Systém v ňom bol už ale natoľko pozmenený, že s pôvodnou hrou nemal veľa spoločné. A klasický Dračák? Jeho vydávanie bolo ukončené, a preto sa skupina nadšencov rozhodla vytvoriť hru, ktorá by v sebe zachytávala ducha pôvodnej hry, no nebola by iba posledným klincom do rakvy, ale reštartom. Ich zámer bol jednoduchý. Vytiahnuť Dračák z hrobu, no nevrátiť ho iba nostalgikom, ale dať do rúk aj nastávajúcej generácii.
Dve knihy, dve kocky a zopár šuštiacich papierov.
Základom sú dve knihy. Príručka pro hráče a Príručka vypravěče. Vyzerajú nádherne. Obálky navodzujú dojem starých okovaných kníh, uprostred sú efektné ilustrácie. Ak by som dostal nejakú super deluxe edíciu v koži a s kovaním, určite by som si cvrkol. Aj vo vnútri je množstvo parádnych kresieb. Ilustrátori sa úžasne vybláznili. Text je v dvoch stĺpcoch a obsah je na každom vonkajšom okraji, čo je super, lebo sa človek nestratí a rýchlo si nájde, čo potrebuje. Pre hráčov je určená prvá z kníh. Vlastne ju ani nemusia celú čítať, stačia im tie pasáže, ktoré budú potrebovať. Ak napríklad chcú hrať za válečníka, o alchymistovi si nič naštudovať nemusia.
Naopak, rozprávač (PJ) by mal mať naštudované obe knihy. Dokopy je to nejakých 350 strán, čo nie je málo. No ani človek, ktorý sa rozhodol byť rozprávačom nemusí naraz všetko preštudovať. Stačí si nájsť systém: ktoré časti budú pre na konkrétne herné posedenie potrebné a zvyšok si osvojiť neskôr. Takisto je potrebné povedať, že Dračí Hlídka nie je jednorazovka, ale možno ju hrať celé roky. To znamená, že najskôr asi bude PJ počas prvých hier trocha tápať a častejšie listovať (a bude ďakovať za vhodne vytvorený obsah), no časom mu hra prejde do krvi a napokon pravidlá už prestane otvárať úplne. Možno.
Kocky potešia. K hre naozaj postačia iba dve. Jedna šesťstenka a jedna desaťstenná. Samozrejme, čím viac kociek, tým je hra plynulejšia, takže časom si človek zadováži aj ďalšie, no na prvú hru postačia. V balíku je dokonca desať listín postáv tzv. osobných denníkov, z toho deväť už predpripravených. A to je super! Starší hráči si totiž isto spomenú, na svoje začiatky. Chceli sa vrhnúť do dobrodružstva, no rozprávač ich nútil vypĺňať dajaké pre nich vtedy nezrozumiteľné tabuľky.
Príručka pro hráče
V tejto knihe nájde hráč to, čo najviac potrebuje a to informácie o tvorbe postavy. K dispozícii je sedem rás. Človek, trpaslík, elf, barbar, gnóm a obor, aj keď obor nie je žiaden obor, lebo meria len niečo okolo dva a pol metra. Potom sú tu povolania a to válečník (po našom bojovník, ale to asi každý vie a rovnako pozná aj ostatné slovenské názvy povolaní), hraničář, alchymista, kouzelník, zloděj a klerik. Ak to zoberieme matematicky, je to 42 kombinácií. To však nič neznamená, lebo variabilita schopností je natoľko veľká, že aj keď by ste mali v družine napríklad dvoch trpasličích bojovníkov, neboli by rovnakí.
Keď sa nachvíľu zastavíme u bojovníkov, potešil ma ich zdroj sily – Adrenalín. Ak náhodou niekto hrával World of Warcraft, určite si naň spomenie ako na zdroj (v tomto prípade Rage), ktorý sa zvyšoval počas boja a tým mohol používať bojové triky. Tu je to podobne. Pri alchymistovi si zasa zaspomínate na Mrakopaša (Vetropaša) z Pratchetovej Zeměplochy (Plochozeme – ach, tie slovenské názvy) a najmä na jeho chodiacu truhlicu. Podobnú truhlu má aj toto povolanie. A či je chodiaca? Ak to hráčovi dovolí PJ, potom prečo nie? Za alchymistu je určite veľmi zábavné hrať, i keď si myslím, že je určený skôr pre skúsenejších hráčov. Naopak hraničiar je dobrý i pre začiatočníkov. Veď každý začiatočník túži mať svojho zvieracieho priateľa! Nováčikovia si možno zvolia kúzelníka, ktorý funguje ako všetky čarodejnícke povolania vo fantastike. Najprv je slabým úbožiatkom, ale keď sa vypracuje, stáva a polobohom. Mnohých (vrátane mňa) poteší klerik. Nemá žiadnu magickú moc, tú získava od svojho boha prostredníctvom modlitieb. A teraz si predstave situáciu, že sa v skupine odvážnych dobrodruhov, ktorí sú odhodlaní napraviť všetky krivdy sveta, ocitne kňaz, ktorý svoj život zasvätil temnému bohu.
Postupne, ako bude hra prebiehať, bude sa zvyšovať úroveň postáv. Zlepšia sa ich schopnosti a sami si vyberú, akou cestou sa dajú. Tak sa napríklad z potulného zlodeja môže stať prvotriedny assassín, z kúzelníka démonický nekromant, z hraničiara druid a podobne. Inak povedané, variabilita postáv je úžasne veľká.
V knihe pravidiel pre hráčov je popísaný i priebeh boja. Ak niekto hral hru na hrdinov podobného typu, vie, že boj je síce napínavý, no často býva zdĺhavý a často prejde do neustáleho počítania sily úderu, počtu zdravia, bonusov vo forme brnení, magických požehnaní a podobne. Áno, je to aj tu, no osobne som už odohral zopár hier a môžem povedať, že oproti takému Pathfinderu (čo je obdoba hry Dungeons and Dragons) sú boje o dosť svižnejšie.
Příručka pro vypravěče…
… je určená pre rozprávača, čo však neznamená, že by sa hráč doň nemohol pozrieť. Nie sú tu len rady ako viesť hru, ale aj popis mocných predmetov, ktoré časom v hre môže postava získať. Je tu, samozrejme, i beštiár – lexikón bytostí, s ktorými sa družina môže počas svojich potuliek stretnúť a často s nimi skríži svoje zbrane. A napokon je tu aj ukážkové dobrodružstvo. Najmä PJ nováčik často nevie, ako má vymyslieť príbeh, ktorý bude dobre fungovať. Alebo nemá toľko fantázie, či nemá toľko času, aby sa tvorbe dobrodružstva venoval. Zápletka o poškodenej hrobke, mŕtvom strážcovi a horde nemŕtvych patrí síce medzi tie naivnejšie, no je skutočne určená najmä začiatočníkom a na vyskúšanie pravidiel Dračí Hlídky bohato stačí. Ak sa však hráči dohodnú, že si ju chcú zahrať, nemal by okrem rozprávača nik iný poznať obsah tohto dobrodružstva.
Urob si sám
Ak si niekto myslí, že PJ má najťažšiu úlohu, tak má vlastne pravdu. Byť rozprávačom nie je jednoduché a spravidla sa ním stávajú hráči, ktorí už čo-to poznajú. Rozprávačom by preto mal byť najstarší (keď hrá napríklad otec so svojimi deťúrencami) a najskúsenejší hráč. Či ním môže byť aj človek bez akýchkoľvek skúseností? Áno, môže. Pravda, počas prvých hier možno bude v prabidlách lietať, no naučiť sa to dá. Veď aj Dungeons and Dragons či iné hry musel niekto začať PJ-ovať. A Dračí Hlídka má napokon celkom ústretovú príručku pre rozprávača.
Byť PJ nie je za trest. Naopak, stávajú sa ním hráči, ktorí si svoju rolu neskutočne užívajú. Rozvíja sa ich kreativita, fantázia, stávajú sa správcami osudov postáv. To, že sa v pravidlách pomýlia, resp. upravia podľa seba, nevadí. Dračí Hlídka nie je bežná stolovka, kde nehrať podľa manuálu znamená hrať zle. Mnoho rozprávačov si dokonca pripravuje 3D modely terénu kde sa ich príbeh bude odohrávať, vytvárajú sa viazané lexikóny alchymistických predmetov, grimoáre pre kúzelníkov a pod., aby hráčov potešili a spestrili im hranie.
Webová stránka a iné maličkosti
Dračí Hlídka to nie sú iba pravidlá. V prvom rade je to komunita hráčov, ktorá, ako sa zdá, sa u našich západných susedov veselo rozrástla a ešte veselšie rastie ďalej. Dopomáha jej k tomu nielen masívna propagácia, keď autori navštevujú všetky možné cony, učia hrať decká v centrách voľného času, stretávajú sa so skautmi, či rozosielajú mládežníckym organizáciám svoj výtvor. Povedomie o hre sa šíri internetom, za čo môže aj ich webová stránka. Na nej totiž nájdete množstvo predpripravených dobrodružstiev. Stačí si stiahnuť, vytlačiť a hrať. Okrem toho sa tam nachádza generátor postavy. Iba pár klikov a šups – Váš udatný hrdina je hotový. Nemusíte pracne čarbať svoju jaskynku na papier – ďalšia aplikácia ju vygeneruje za vás. Ešte chýbajú nejaké videonávody, no podľa slov autora, už aj tie sú v príprave. Či zažije Dračí Hlídka rovnakú slávu ako jej starší príbuzný pred tridsiatimi rokmi je síce otázne, no našliapnuté má dobre. Prispieva k tomu i cena, ktorá nezaťaží ani peňaženku chudobného študenta.
Pre koho je Dračí Hlídka
Pre všetkých. Pre školákov, ktorí chcú skúsiť niečo iné, než len vysedávanie pred počítačom, či s mobilom v ruke. Pre starších, aby si zaspomínali na časy, keď im golem v Dračáku zlomil nohu kľúčnu kosť a všetky rebrá. Pre rodiny, aby nemuseli s deťmi po večeroch iba čumieť do telky. Pre trampov, ktorí po túre sa pri pivečku radi vybláznia v nejakom dobrodružstve. Skutočne pre všetkých s fantáziou a túžbou zažiť niečo neopakovateľné.
Posledná správa
Moju PS by som v skratke zhrnul do dvoch bodov.
- Toto nebola recenzia. Ani nemohla byť. Myslím, že v hrách tohto typu je toľko premenných, že poctivý recenzent by musel odohrať desiatky až stovky hodín, aby hru vedel objektívne posúdiť. Všetko, čo som napísal, boli iba moje dojmy.
- Dračí Hlídka nie je dokonalá. Má určite množstvo chýb. O niektorých viem (Môže gnóm používať longbow, ktorý je väčší než on?), o niektorých sa dozviem a na niektoré neprídem nikdy v živote. Myslím si, že autori ani nechceli hru vyšperkovať k dokonalosti. Chceli, aby si ju hráči užili takú, aká je. A myslím si, že sa im to podarilo.
Recenziu spískal: Marián Kubčisko
Stránky Dračí Hlídky: https://www.dracihlidka.cz/
Dračí Hlídku si môžete zaobstarať tu:
Dračí Hlídka (standardní edice)
PŘEDOBJEDNÁVKA: Dračí Hlídka (sběratelská edice)
