Recenzia nie je vhodná pre maloletých.
Po uliciach starého Londýna sa rozliehal dupot krokov. Beth sa snažila polapiť dych, bola vydesená, a snáď prvýkrát v živote zažila pocit, že jej srdce búši ako kostolný zvon… Skôr ako umieráčik bleslo jej mysľou neblaho, ale rýchlo tú myšlienku zahnala preč. “Som ešte mladá, a ešte si dlho požijem!”, presviedčala samú seba a rovno si dala záväzok, že sa už u priateľky nikdy toľko nezdrží. Majú si síce spolu o čom poklábosiť, ale… Tie vraždy… Všade okolo. “Nestojí to za to.”, Beth unavene zastala, a poobzerala sa po ulici, letmo dokonca nazrela aj za roh. Nikde nikoho, vydýchla. “Zbytočne som sa vystrašila!”, nadávala si a hútala, či tá postava v dlhom plášti nebola len výplodom jej vlastnej predstavivosti.
Whitechapel je stará londýnska štvrť, nechvalne známa hlavne hrdlorezom, ktorý sám seba nazval Jack Rozparovač. Do dnešného dňa je jeho identita neznáma, alebo aspoň prinajmenšom veľmi otázna. Chcel by som vám predstaviť, síce staršiu, ale podľa mňa ešte stále neprekonanú deduktívnu hru pre 2-6 hráčov s tajným pohybom jedného z hráčov.
Jack pocítil vzrušenie… V slabinách mal poriadne šteklivý pocit. “Tá mizerná šľapka ma zazrela.”, Jack sa doslova vyžíval v pocitoch ktoré v ňom vzbudil jej strach. Tiene ulíc potemneli ako sa noc prehlbovala… Noc bola Jackovým najvernejším priateľom. Starú štvrť pozná veľmi dôverne a vie príliš dobre, kde sú pouličné lampy, ktoré svojim odporne mihotavým svetielkom sic nepatrne, ale predsa odhŕňajú rúško tmy. Jack sa zakrádal bočnými uličkami ku svojej obeti… Vzrušenie narastalo, onedlho už totiž zaborí čepeľ svojho noža do ľudského tela. Vystrekne krv, horúca a nežne tichá… oznamujúca koniec života ďalšej ženy. “Nie ženy! Šľapky!!!”.
Úlohy Jacka Rozparovača sa zhostí jeden hráč, ideálne ten najskúsenejší v hre, prípadne ten, ktorý si najviac verí. Ostatní hráči budú reprezentovať vyšetrovateľov (detektívov, policajtov, inšpektorov). Pričom každá z týchto dvoch skupín má inú úlohu. Jackovou úlohou je počas 4 nocí zabiť 5 žien a stihnúť sa vrátiť domov kým sa rozbrieždi. Vyšetrovatelia sa snažia zatknúť Jacka, alebo mu aspoň zabrániť sa dostať do svojho príbytku.
Inšpektor Abberline mal už všetkého po krk. Hlavne toho páchnuceho kabáta, plného bĺch, ktorý mu znepríjemňoval už aj tak dosť mizernú noc. “Musíte byť v prestrojení, a nikto vás nesmie spoznať, ani len vlastná mater.”, tak znel Warrenov rozkaz. “Aby ho skáralo!” s tým Abberline ukončil svoje rozjímanie, a ďalej venoval svoju pozornosť dianiu v uliciach. Už bolo neskoro. Hviezdy matne mihotali, a mlčky sledovali príbehy, ktoré sa pod ich svetlom rozvíjali. Navôkol bolo len pár opitých štamgastov a hlučný hlúčik kľajúcich námorníkov, ktorí okolo seba na všetky strany pľuli močku. Niekoľko ľahkých žien stálo opodiaľ, prešľapujúce na mieste a chvejúce sa zimou. Abberline ani len netušil, ako spozná vraha, ktorý sa samozval Jackom a dokonca mal tú drzosť chváliť sa dopisom kde opisoval svoje beštiálne činy. Monštrum. Inšpektor sa pomaly presúval do ďalšej ulice, a myšlienkami zablúdil na svoju mladú ženu, ktorá iste už spala v bezpečí ich domova.
Hra sa hrá na reálnej mape Londýna z roku 1888 vo štvrti Whitechapel. Na mape sú zobrazené ulice a bloky, ktoré sú poprepájané číslami, štvorčekmi a linkami. Po číslach sa pohybuje Jack, a svoj pohyb si zaznačuje do denníka, ktorý nikto okrem neho nevidí. Vyšetrovatelia sa pohybujú po štvorčekoch. Jack si na začiatku hry zvolí svoj príbytok – jedno číslo z hracieho plánu. Do tohto príbytku sa musí stihnúť vrátiť po každej vražde. Ak to nestihne do úsvitu, bude odhalený, zatknutý a popravený. Jack má 4 noci na to, aby zavraždil 5 ľahkých žien.
Beth už bola takmer doma, keď ju znenazdajky zastavil akýsi pán. Srdce jej skoro prestalo biť, ako sa jej z temnôt dotkol rukou. “Nemáte oheň prosím? Moje zápalky mi zvlhli.”, začula. “Fuj, ale som sa Vás zľakla!”, odfúkla si Beth, a zo zo záhybu dlhočiznej sukne vytiahla zápalky. Chvíľku jej to trvalo, lebo sa jej prsty od preľaknutia triasli, ako keby mala horúčku. Mužovi sa v ruke zablyslo niečo strieborné, začula cvaknutie, a vyskočenie strunky. Pred očami sa jej objavilo puzdro na cigarety. “Nedáte si?”, opýtal sa muž. Beth nesúhlasne zakývala hlavou, a podala mužovi zápalky: “Nechajte si ich, pane, ponáhľam sa.” ospravedlňujúco sa naň pozrela. Muž pokýval hlavou, zobral si zápalky, poďakoval, a pobral sa v ústrety tme. Beth sa za ním ešte hodnú chvíľku dívala. Pre istotu – či sa náhodou neotočí.
Vyšetrovatelia sa snažia zistiť kde Jack býva, alebo ho rovno zatknúť na ulici. V ten moment ako Jack zavraždí ktorúkoľvek z obetí – vyšetrovatelia presne vedia, kde sa Jack nachádza. Začne dedukcia a lov. Vyšetrovatelia sa snažia vypátrať kadial Jack chodí do svojho úkrytu, prípadne skúšať zatýkať osoby na ulici v nádeji, že natrafia na Jacka. Pri pátraní, sa vyšetrovatelia dotazujú Jacka či bol, alebo nebol na určitom políčku (čísle). Pýtať sa však môžu len na políčka, ktoré s tým-ktorým vyšetrovateľom susedí. Ak Jack na tom políčku bol, na políčko sa dá žetón stopy, a Jackovi začne prihárať. Šťastím pre Jacka je to, že má uši všade, a počuje ako sa vyšetrovatelia radia o svojom postupe.
Čierny plášť do ktorého sa Jack maskoval sa rozhrnul. Jeho obeť bola už blízko, takmer ju mal v rukách, keď k nej niekto pristúpil. Jack si vypočul ich rozhovor, a trpezlivo čakal kým sa džentlmen vzdiali. Teraz… TERAZ!! Myseľ mu pracovala na plné obrátky a jeho telo napĺňal adrenalín a vzrušenie. Keď sa žena sledujúc odchádzajúceho muža odvrátila, bleskovo k nej priskočil zapchal jej ústa a dýku jej vbodol do obličky… Žena mlčky zaúpela… Tá bolesť sa jej zračila v očiach… Musela byť úžasná… Nádherná… VEĽKOLEPÁ… Jack bezmocnú Beth ťahal do krovia, kde s ňou mal ešte prácičku… Jack sa usmieval… Toto je jeho ďaľšia úspešná noc.
Hra Letters from Whitechapel sa vymyká všetkým ostatným podobným hrám hlavne svojim spracovaním, a reáliami, ktoré sú v hre použité. Nájdete tu podobizne aj mená skutočných inšpektorov, ktorí vraždy Jacka vyšetrovali. Dokonca aj opisy 4 listov ktoré Jack zaslal polícii. Na mape sú zaznačené miesta vrážd, a aj v pravidlách nájdete informácie o prípade ktoré vás určite zaujmú. Je to skutočne výborná hra – pokiaľ vás baví dedukcia, hra na mačku a myš, a chcete zažiť strašidelný a napínavý večer so svojimi priateľmi. Pri dohárajúcom krbe, poháriku dobrého vína alebo whisky sa pred vami zjavia pochmúrne ulice Londýna, pocítite znepokojivý chlad jeho nocí, a v každom mihotavom tieni sa vám zamarí silueta Jacka Rozparovača.
Inšpektor bol na ceste domov. Veď už pomaly vychádzalo slnko. Služba mu končila a on sa nevedel dočkať, kedy sa hodí do svojej teplej postele, a oddá sa vytúženému spánku. Ten mu v posledné dni očividne chýbal. I napriek únave spešne kráčal ulicami, ktoré medzitým začali ožívať k čulému životu. Cestou ešte zaskočí do tej novej pekárne U Bastiena, a kúpi svojej mladej žene čerstvé praclíky, tie tak veľmi miluje. A on miluje Elizabeth. Ľúbi ju, ba priam zbožňuje. Spraví všetko, čo jej na očiach uvidí, len aby bola šťastná. Abberline vkročil do pekárne, a zaradil sa do zástupu. Navôkol sa rozliehala príjemná vôňa čerstvého pečiva. Dnes bude iste nádherný deň.
O niekoľko blokov obďaleč, strážnik Hary začínal svoju včasnú pochôdzku. Po niekoľkých domoch zbadal pod kríkom ženské nohy… Rozhrnul kríky, aby spešne okríkol akiste opitú ženu, ktorá tu vyspávala alkoholické opojenie. Do nozdier mu však neočakávane udrel pach krvi a smrti…
Hary sa otočil na druhú stranu a dlho zvracal…
Lúče raného londýnskeho slnka preťal prenikavý zvuk policajnej píšťalky….
Zdroj (obrázky): www.fantasyflightgames.com, www.boardgamegeek.com, wowcher.co.uk
